Artroskopia

Čo je artroskopia

Artroskopia je miniinvazívny chirurgický zásah, ktorý sa používa na diagnostiku alebo liečbu mäkkých častí kĺbov, ako sú meniskusy, chrupavky, kĺbne puzdro  alebo väzivo. Táto chirurgická technika bola prvýkrát použitá v roku 1960 a v súčasnosti patrí medzi najčastejšie ortopedické zásahy.

Podstata artroskopie spočíva v zavedení tenkého optického prístroja  artroskopu  do kĺbu, pričom sa obraz prenáša pomocou optického systému a kamery na monitor, kde môžu operatéri komfortne sledovať priebeh zákroku. Rozmery artroskopu sa pohybujú od 2 do 5 mm v závislosti od veľkosti operovaného kĺbu a typu zásahu.  Výsledkom je minimálna rezná rana maximálne do veľkosti 1 cm, čo prináša výhodu minimálneho poškodenia zdravých tkanív, rýchlejšie hojenie a rehabilitáciu po zákroku, menšiu bolestivosť a v neposlednom rade minimalizáciu rizika zanesenia infekcie do operovaného miesta.  Vďaka týmto svojim výhodám sa artroskopia v posledných rokoch stala preferovanou metódou jednodňovej chirurgie.

Pre koho je operácia vhodná

Artroskopia sa používa na diagnostiku a liečbu zápalových a nezápalových ochorení, infekčných artritíd, poranení či degeneračných zmien takmer všetkých kĺbov ľudského tela. Väčšina týchto problémov sa vyznačuje vysokou bolestivosťou pre pacienta a vyžaduje si operatívnu liečbu. Artroskopia preto ponúka ideálne riešenie problémov pacientov bez otvorenia kĺbu a s minimálnou záťažou pre organizmus.

Medzi najčastejšie vykonávané artroskopické operácie patrí ošetrenie vnútorného menisku v kolene, ktorý často podlieha zraneniam v dôsledku bežných športových aktivít. Dôvodom artroskopickej operácie môže byť aj nestabilita ramenného kĺbu po opakovaných vykĺbeniach, rôzne druhy poškodenia kĺbového puzdra či chrupavky, kĺbové výčnelky, úlomky v kĺbovej dutine alebo rekonštrukcia poškodených väzov a pretrhnutých šliach.

Časté bolesti a obmedzenie pohyblivosti kĺbov môžu byť spôsobené aj degeneratívnymi zmenami na kĺboch v dôsledku nezápalovej artritídy alebo osteoartrózy, prípadne zmenami spôsobenými vekom pacienta. Takéto zmeny sa pri artroskopii ukazujú ako rozstrapkané a nepravidelné chrupavky, ktoré možno riešiť ich zbrúsením, čím sa redukuje ich trenie a s tým súvisiaca bolestivosť. V prípade zápalových artritíd artroskopia slúži na odstránenie zapáleného tkaniva kĺbu takzvaná synovektomia. Odobratému tkanivu je potom možné urobiť aj biopsiu, ktorá umožňuje identifikovať aj príčiny zápalového procesu, akými môžu byť napríklad infekcie či tuberkulóza.

Anatómia

Naše kĺby tvoria dômyselný mechanizmus, ktorý spája jednotlivé kosti a umožňuje pohyb príslušných  častí ľudského tela. Ich spojenie môže byť pevné alebo pohyblivé, v závislosti od toho, akú funkciu daný kĺb zastáva. Príkladom pevného spojenia je väzba medzi rebrami a hrudnou kosťou. Kolená, ramená, zápästia či členky sú príkladom pohyblivého spojenia kĺbov.

Základom kĺbu je kĺbová hlavica, ktorá zapadá do kĺbovej jamky uzatvorenej do kĺbového puzdra. Každý zdravý kĺb sa pritom skladá z niekoľkých vrstiev – kĺbovej chrupavky, kĺbového puzdra a kĺbového väziva. Chrupavka sa nachádza na koncoch všetkých kostí a jej hrúbka sa pohybuje v rozmedzí od 0,5 do 6 mm podľa veľkosti kĺbov a ich zaťaženia. Samotná chrupavka sa skladá zo 4 vrstiev, ktoré majú za úlohu zabezpečiť  pružnosť a mäkkosť pri trení a zároveň odolávať sile tlaku pri pohybe. V medzibunkovej hmote sa vytvárajú tiež látky, ktoré dodávajú chrupavke potrebnú viskozitu. Jednotlivé vrstvy chrupavky prechádzajú v priebehu života zmenami a v starobe môžu mať už len polovičnú hrúbku.

Kĺbové puzdro sa tiež skladá z dvoch vrstiev vnútornej a vonkajšej synoviálnej membrány a synoviálnej tekutiny. Synoviálna membrána vystiela vnútorný povrch kĺbov a produkuje kyselinu hyalurónovú, ktorou zásobuje synoviálnu tekutinu. Vďaka tomu táto kĺbová tekutina dokáže vyživovať chrupavku, udržiavať jej pružnosť, tlmiť nárazy a znižovať trenie kĺbových chrupaviek.

Kĺbové väzivo spevňuje kĺbové puzdro a chráni úpony svalov pred poškodením prudkými pohybmi alebo dôsledkami úrazov.

Príprava na operáciu

Artroskopia  je v podstate nekrvavý zákrok, ktorý nevyžaduje žiadnu špeciálnu prípravu zo strany pacienta. Samozrejmosťou však je absolvovať vyšetrenia, na základe ktorých bude takýto typ zákroku indikovaný a konzultácia s lekárom, ktorý zváži, či váš zdravotný stav umožňuje absolvovať takýto typ zákroku. V prípade akýchkoľvek zdravotných problémov, treba o nich čo najskôr informovať lekára, ktorý vás pripravuje na operáciu. Ide najmä o srdcovo-cievne ochorenia, dýchacie problémy, cukrovku, alergie, a pod., ktoré je potrebné stabilizovať podľa možnosti pred operáciou. V prípade potreby vás váš lekár môže poslať na EKG alebo ďalšie špecializované predoperačné vyšetrenia. Pacienti, ktorí užívajú niektorý z liekov na riedenie krvi, resp. protizápalové lieky, by mali pred operáciou tieto lieky vysadiť alebo regulovať ich dávkovanie po dohode s lekárom.

Vzhľadom na to, že artroskopia prebieha v anestézii, je potrebné v rámci prípravy na operáciu aj predanesteziologické vyšetrenia. Anesteziológ vás pri tejto konzultácii informuje, aké možnosti anestézy sú dostupné a odporučí vám vhodnú anestéziu.

Priebeh operácie

Artroskopické zákroky sa môžu vykonávať v celkovej krátkodobej anestézii alebo spinálnej anestézii, ktorá umožňuje znecitlivenie určitej časti tela.

Pre účely diagnostiky sa na ošetrovanom mieste vytvorí rezná ranka s priemerom nie väčším ako 1 cm, cez ktorý sa do kĺbu vkladá artroskop. Operatívny zákrok si vyžaduje ďalšiu reznú ranku, cez ktorú sa do kĺbu zavádzajú ďalšie špeciálne operačné nástroje.  

Ďalší priebeh operácie je individuálny a závisí od typu zákroku a rozsahu poškodenia kĺbov. Po ukončení zákroku sa rezné ranky zošijú samovstrebávacími stehmi, ktoré nie je potrebné neskôr vyberať. Prvé dni po operácii môžu byť do ranky zavedené drenáže na odvádzanie krvi a fyziologickej tekutiny z ranky. Operovanú oblasť budete mať prekrytú sterilným obväzom, ktorý zabráni infikovaniu nezahojenej ranky.

Pooperačný režim a obmedzenia

Bezprostredne po zákroku by pacienti nemali pociťovať bolesť, avšak môžu sa cítiť ospalí, prípadne sa môžu sťažovať na necitlivosť či slabosť končatín, najmä ak bol zákrok vykonaný v celkovej anestézii.  Tieto príznaky však ustúpia počas nasledujúcich hodín po operácii. Vzhľadom na minimálne rezné otvory sa artroskopické zákroky vyznačujú nižšou bolestivosťou, ak by však pacient po odznení anestézie pociťoval bolesť, môže byť po dohode s lekárom regulovaná pomocou analgetík na to určených. V prípade pretrvávania opuchov možno na miesto zákroku prikladať studené obklady. Vhodné sú napríklad vrecúška s ľadom.  Niekoľko dní po zákroku sa odporúča zachovať rany v suchu a obväzy snímať len po konzultácii s vašim lekárom.

Pri prepustení domov budú pacienti poučení o pooperačnej starostlivosti, v rámci ktorej sa odporúča dodržiavať kľudový režim minimálne niekoľko dní po operácii. V prípade nezvyčajnej bolesti kĺbov, pretrvávajúcich opuchov, začervenania či v prípade poranenia ošetrovaného miesta je potrebné čo najskôr kontaktovať svojho ošetrujúceho lekára.

Po pooperačnej kontrole vám váš lekár odporučí cvičebný program, ktorého cieľom je posilniť svaly v okolí kĺbu a zabrániť vzniku jaziev mäkkých tkanív v okolí operovaného kĺbu. Zaťažovanie kĺbu treba začať postupne a nepreťažovať ho nad mieru odporúčanú vašim lekárom. Rehabilitácia je nevyhnutnou súčasťou procesu liečby a dosiahnutia optimálneho výsledku zákroku.

Komplikácie 

Každá operácia či zásah do organizmu so sebou prináša riziko vzniku komplikácií, aj keď pri artroskopii sú komplikácie veľmi zriedkavé.  

Medzi všeobecné komplikácie, ktoré môžu vzniknúť pri akejkoľvek operácii patria nežiaduce reakcie na anestéziu, zvýšené krvácanie počas a po operácii, ktoré súvisí aj s ťažším hojením rán či zanesenie infekcie do rany.

Špecifickou komplikáciou v prípade artroskopickej operácie je poranenie senzitívneho nervu v mieste reznej rany, ktoré môže spôsobiť znecitlivenie okolia rany. Obyčajne však tento problém ustúpi bez ďalšieho zásahu do roka po operácii. Ďalším špecifickým rizikom artroskopie je zníženie hybnosti kĺbov v dôsledku zrastov po prekonanej infekcii.